Binokulárne a stereoskopické videnie

  • jednoduché binokulárne videnie/ JBV / môžeme  definovať ako koordinovanú senzomotorickú činnosť oboch očí, ktorá spolu s fúziou vedie k vytvoreniu jednoduchého priestorového vnemu. Vďaka JBV vnímame len jeden obraz fixovaného predmetu
  • za normálnych podmienok JBV nevieme rozoznať vnem z pravého a ľavého oka. Nemôžeme inak pohybovať očami, len koordinovane, súhra je tak dokonalá, že si ju ani neuvedomujeme
  • je vo vývojovom rade najvyššia a najdokonalejšia forma videnia. Oba zrakové receptory sa zúčastňujú na procese videnia súčasne. Výsledkom binokulárneho videnia je jeden zrakový vnem a lepšia orientácia v priestore
  • videnie je sprostredkované oboma očami, ale za fyziologických podmienok obe sietnice fungujú ako jeden orgán /tzv. dvojité oko podľa Heringa/. Správna funkcia binokulárneho videnia je podmienená vrodenou koordináciou očných pohybov vo všetkých pohľadových smeroch, ďalej identickými/korešpondujúcimi/ miestami sietnic oboch očí a konečne fúziou senzorických podnetov z oboch očí
  • disparátne /nekorešpondujúce/ miesta sietnic, ktoré sú od seba len málo vzdialené, umožňujú priestorové, stereoskopické videnie. Priestor, v ktorom je možne stereoskopické videnie sa nazýva Panomov priestor

Na realizácii binokulárneho videnia spolupôsobia tri funkčné zložky zrakového orgánu:

  1. Optická zložka moderuje tok lúčov cez lomivé prostredia tak, aby na sietnice dopadali obrazy   rovnako ostré, pribl. rovnako veľké, rovnako intenzívne a rovnako kolorované
  2. Motorická zložka stavia bulby do takého postavenia, aby obrazy dopadli do optického centra sietnice jedného aj druhého oka
  3. Senzorická zložka odvádza podráždenie zo sietnice oboch očí do kôrových zrakových centier, kde prebieha ich splynutie, teda fúzia a my si ich uvedomujeme

Tieto tri zložky sa harmonicky vyvíjajú a porucha v jednej z nich vyvoláva poruchy aj v ostatných zložkách

Normálna retinálna korešpondencia – NRK

  • tvorí základ senzorickej zložky JBV
  • NRK znamená, že sietnicové body oboch očí  s  rovnakým miestnym vzťahom k foveolám majú rovnakú  lokalizáciu v priestore- tzv. symetrická percepcia- ak pozorujeme oboma očami bod A, dopadne jeho obraz na foveoly ako A1 a A2. Oba tieto body sú identické, navzájom združené. To isté platí aj pre ostatné body v priestore, na ktoré sa dívame oboma očami . Na sietnici tak vzniká množstvo dvojíc bodov
  • iba vzruchy prichádzajúce s navzájom korešpondujúcich miest sietnice môže CNS spojiť do jedného vnemu
  • lokalizácia navzájom korešpondujúcich miest sietnice do priestoru je činnosť kôrových zrakových centier

Fúzia

  • je schopnosť spojiť rovnaký obraz z pravého  aj ľavého oka do jedného vnemu
  • vyžaduje tzv. fúzne pohyby do 4-5st. Fúzne pohyby nepodliehajú vôli
  • hlavným podnetom pre fúzne pohyby sú vnemy z centrálnej oblasti sietnice, ale môžu ich vyvolať aj podnety z periférie
  • fúzia v smere konvergentom je pozitívna /v prizmách bázou temporálne/, v smere divergentnom je negatívna /v prizmách bázou nazálne/
  • normálna šírka fúzie je v horizontále 30 st, do konvergenie 5-8 st, do divergencie 3-6 st, vo  vertikále a okolo sagitálnej osi 12-20 st torznej vergencie
  • pri meraní šírky fúzie zisťujeme stupeň konvergencie a divergencie pri ktorom sa rozpadá jednoduchý binukulárny obraz do zdvojeného
  • fúzia je hlavným ručiteľom JBV!!!!

Stereopsia

  • je schopnosť vytvoriť hĺbkový vnem spojením ľahko horizontálne disparátnych častí obrazov, ktoré nedopadajú v každom oku na prísne korešpondujúce miesta sietnic. Ich splynutím potom vzniká vnem tretieho rozmeru a tak nám umožňuje priestorové trojrozmerné vnímanie obrazu
  • stereopsia je možná len v určitej obmedzenej trojrozmernej oblasti, ktorá sa prestiera v tvare klinovitej zóny, tesne pred a za horopterom ,po oboch stranách fixačného bodu- je to tzv.  Panomov priestor  /v Panomovom priestore je možné stereoskopické videnie/

Horopter

  • JBV sa deje v oblasti horopteru
  • horopter je súhrn bodov v priestore, ktorých obrazy dopadajú na korešpondujúce miesta pri určitom postavení očí. Tvoria trochu vyklenutú plochu prechádzajúcu fixačným bodom