AKOMODÁCIA

  • je to schopnosť oka vidieť ostro predmety na rôznu vzdialenosť, teda schopnosť oka meniť svoju optickú mohutnosť
  • je umožnený spôsobom závesu šošovky zonulárnymi vláknami  na riasnatom telese
  • pri akomodácii m. ciliaris pôsobí na šošovku a čiastočne aj na sklovec
  • m .ciliaris- akomodačný sval je umiestnený v prednej časti riasnatého telesa, tvoria ho hladké svalové vlákna, ktoré podľa svojho priebehu a usporiadania predstavujú  tri funkčne odlišné časti
  • akomodácia je sprevádzaná: a/ konvergenciou osí videnia

                                                        b/ kontrakciou ciliráneho svalu

                                                        c/ kontrakciou dúhovkového zvierača

 

  • je reakciou na priblíženie predmetu alebo na presun pozornosti na nejaký blízky cieľ
  • kontrakciou zvierača dúhovky sa zúži zrenica a zlepší sa sietnicový obraz
  • vývoj akomodácie a konvergencie neprebieha paralelne, konvergenciu možno preukázať už u troj- mesačného dieťaťa, v šiestich mesiacoch už býva stála. Akomodácia do štyroch mesiacov nie je možná pre nedostatočný vývoj riasnatého telieska, vyvíja sa postupne s vývojom zrakovej ostrosti a v dvoch rokoch už odpovedá konvergencii
  • podľa Helmholtzovej teórie sa sťahom vlákien ciliárneho svalu uvoľní záves šošovky/aktívna zložka akomodácie/,šošovka sa svojou elasticitou viacej vyklenie, hlavne jej predná plocha zmenši svoj polomer krivosti z 10mm na 5,33 mm pri maximálnej akomodácii a posunie sa mierne nadol/pasívna zložka akomodácie/. Vyklenutím  prednej plochy šošovky sa mierne splytčí predná komora
  • vzhľadom k tomu, že len jednoduchým zväčšením lomivosti prednej a zadnej plochy šošovky/10,5D/ nemožno vysvetliť rozdiel optickej mohutnosti sústavy oka pri uvoľnenej a maximálnej akomodácii/14,0 D/ doplnil Gullstrand pôvodnú Helmholtzovu teóriu ešte o tzv. vnútorne akomodačný mechanizmus, ktorý spočíva v presune časti hmoty šošovky o vyššom indexe lomu do optickej osi a zväčšením zakrivenia predného polu šošovky /3,5D/
  • schopnosť akomodácie sa behom života mení, s postupujúcim vekom klesá, príčinou je zväčšovanie tuhého jadra šošovky


Akomodačná šírka je rozdiel medzi optickou mohutnosťou oka pri uvoľnenej a maximálnej akomodácii. Vyjadruje sa v dioptriách a rovná sa recipročnej /prevrátenej/hodnote blízkeho bodu- punctum proximum. Nie je závislá na refrakcii a opticky závisí len na elasticite šošovky. Zahusťovaním jadra šošovky sa jej pružnosť vekom znižuje, čo má za následok aj zmenšovanie akomodačnej šírky - presbyopie

  • dlhodobo je oko schopné využívať najviac 2/3 svojej akomodačnej šírky ,po prekročení tejto hranice vynikajú astenopické ťažkosti


Akomodačná oblasť udáva rozmedzie, v ktorom vidíme jednotlivé body ostro. Je rozdielom medzi ďalekým a blízkym bodom a jej hodnota sa udáva dĺžkovými mierami vekom sa tiež postupne zmenšuje. V akomodačnej oblasti akomodácia zaisťuje ostré videnie. Poloha a rozsah akomodačnej oblasti je závislá na refrakcii oka a na akomodačnej šírke.


Blízky bod - punctum proximum nazývame najbližší bod, ktorý je oko schopné ostro zobraziť na sietnici pri najväčšom akomodačnom úsilí-25cm

Ďaleký bod - punctum remontum je bod, kt. sa pri uvoľnenej akomodácii zobrazí ostro na sietnici
 

  • akomodáciu využíva hypermetrop k vyrovnaniu svojej refr. vady. Bez akomodácie nemôžu vidieť ostro ani do D ani do B, pretože ako rovnobežné lúče z ďalekého bodu, tak divergentné z blízkeho bodu sa pretínajú zdanlivo za sietnicou. Len zväčšenie opt. mohutnosti akomodáciou zmení chod týchto lúčov tak, že na sietnici vznikne ostrý obraz
  • u miernej a strednej myopie je akomodácia využívaná len čiastočne, u ťažkej myopie sa prakt. nepoužíva, preto akomodačný aparát atrofuje.
  • v detstve je akomodácia najvačšia/16D/, s vekom postupne klesá a v 60-tom roku života činí len 1D
  • akomodačné poruchy  zahŕňajú jednak fyziologické zmeny podmienené starnutím, jednak stavy patologické