Vyšetrenie funkcií oka

Videnie je zložitý dej, pri ktorom sa opticky spracovávaný obraz dostáva na receptory sietnice, odkiaľ sa vzruchy zrakovou dráhou prenášajú do nižších a vyšších zrakových centier. V procese videnia možno vydeliť 4 základné zrakové funkcie:

1. videnie predmetov a tvarov/centrálne videnie, akomodácia, konvergencia, periférne videnie/
2. videnie farieb
3. videnie za rôznych svetelných podmienok/adaptácia/
4. binokulárne a hĺbkové videnie

Tieto funkcie oka nie sú izolované. Dokonalé videnie teda vyžaduje, aby za normálnych anatomických pomerov očí boli  všetky zrakové funkcie normálne, predpokladá neporušenú a správne fungujúcu nervovú sústavu, ktorá v senzorickej zložke uskutočňuje vnem, v motorickej zložke zabezpečuje pohyblivosť bulbov a zreníc a vo vegetatívnej zložke obstaráva metabolizmus očí.

Centrálne videnie

  • miestom najostrejšieho videnia je centrálna krajina/makula/ o priemere asi 5,5mm, ktorej je sústredená prevažná časť čapíkov, v jej centre dokonca výlučne len čapíky. Smerom k periférii počet čapíkov ubúda a pribúda počet tyčiniek, takže na jej okraji je vizus asi 1/60-0,6. Centrálna krajina je určená k centrálnemu, fotopickému  a farebnému videniu. Uprostred  centrálnej krajiny- makuly je centrálna jamka fovea centralis retinae o priemere asi 1,5mm. Jej okraj je ohraničený prstencovitým reflexom. Steny fovey sa smerom do centra zvažujú, v centre fovey je malá priehlbinka foveola centralis, ktorá je miestom maximálne presného videnia. Sem dopadajú obrazy, ktoré prešli stredom optického systému oka. Anatómia sietnice je tu prispôsobená potrebám najostrejšieho videnia. V centrálnej jamke - foveola centralis  o priemere 0,35 mm ploche asi 0,4-0,6 mm2 je koncentrovaných asi 2.500  čapíkov, tyčinky tu chýbajú. Čapíky sú na seba natlačené tak, že na tangenciálnom reze tvoria vzorku podobnú medovému plástu. Smerom k periférii čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky, takže na okraji fovey klesá zraková ostrosť asi na  0,3 al./5/15/. V o foveole vzniká prevrátený, zmenšený a skutočný obraz a tu začína fyzikálno-chemický proces, ktorého výsledkom je ostré videnie predmetov a tvarov.
  • oftalmoskopicky sa foveola javí ako malá tmavočervená škvrnka s mesiačikovitým foveolárnym reflexom. Do foveoly  situuje fixačný reflex tú časť vnímaného obrazu, ktorá je v danom okamžiku najvýznamnejšia. Foveola nemá cievy a preto je tento úsek sietnice aj najcitlivejší na  poruchy výživy.
  • kvalitu centrálneho videnia udáva zraková ostrosť- Vizus/V/. Meranie vizusu je založené na poznatkoch minimum separabile, ktoré znamená, že dva vedľa seba ležiace body si uvedomujeme ako dva body len vtedy, ak ich lúče podráždili dva čapíky, medzi ktorými je jeden nepodráždený. Lúče týchto bodov zvierajú zorný uhol 1min. Minimum separabile - teda rozlišovacia schopnosť oka  zodpovedá najmenšiemu pohľadovému uhlu, pod ktorým musí byť nazerané na dva objekty, aby boli ešte vnímané oddelene.
  • za normálnu pokladáme zrakovú ostrosť, pri ktorej sa rozpoznávajú predmety pod zorným uhlom 1 min. Znižovanie vizusu na 0,5 0,2 0,1 atď znamená, že zorné uhly predmetov vzrastajú na 2,5,10 min. Vizus zisťujeme pomocou optotypov

Vyšetrenie centrálneho videnia:

  • centrálne videnie - vizus vyšetrujeme pomocou optotypov, od klasických svetelných, novšie pomocou projekčných či LCD optotypov. V podstate sú to dobre osvetlené tabule s čiernymi znakmi/písmená, Pflugerove E háky, alebo Landoltove krúžky, číslice či obrázky/, ktoré sú zoradené pod seba podľa veľkosti. Hore sú najväčšie, v poslednom riadku najmenšie znaky. Znaky sú zakreslené do pomyselnej siete 25 štvorčekov tak, že základný znak treba vidieť zo vzdialenosti 5 alebo 6 m pod zorným uhlom 5min a jeho detaily pod zorným uhlom 1min. Ostatne znaky sú zväčšené násobky týchto hodnôt. To znamená, že ich treba vidieť pri zornom uhle 5min zo vzdialenosti 10,15,20,25,30,50 m/alebo sú to násobky čísla 6, podľa vyšetrovanej vzdialenosti/
  • pre dospelých sa používajú Snellenove optotypy, pre deti a negramotných Pflugerove háky, čo je v podstate písmeno E postavené do štyroch základných polôh: Vyšetruje sa najskôr pravé, potom ľavé oko. Oko, ktoré sa nevyšetruje sa zakrýva a dbáme, aby sa pri zakrytí na oko nepritlačilo kvôli anemizácii oka.
  • výsledok vyjadrujeme zlomkom alebo desatinným číslom, pričom v čitateli je vzdialenosť oka /vyšetrovaného/od optotypu v metroch, v menovateli veľkosť optotypov, ktoré pacient ešte prečítal. Normálny vizus je 5/5 al.6/6 alebo po prepočítaní na desatinné číslo 1,0, napr. vizus 5/50 je 0,1
  • ak oko nevidí ani najväčší znak približujeme pac, k optopypu, alebo mu ukazujeme počet prstov a približujeme sa k pacientovi. Ak nevidí ani prsty, potom skúšame pohybovať rukou pred okom, najslabší zrak je svetlocit  bez lokalizácie, kedy pacient vníma len svetlo a tmu, potom je už len slepota.
  • zrakovú ostrosť tiež vyšetrujeme aj do blízka na tzv, Jagrových čítacích tabuľkách z pracovnej vzdialenosti 35cm